Čížska liečivá voda

Objav jódovo-brómového prameňa možno pripísať náhodnej udalosti, kedy v roku 1862 miestny občan Harnócz Andráš pri kopaní studne na svojom pozemku narazil v hĺbke 8 metrov na slanú vodu. 

Prví pacienti, ktorí mali možnosť vyskúšať jej liečivosť, boli miestni občania. Tí ju začali používať na varenie a dávali ju ako náhradu soli zvieratám. V roku 1865 bol v Budapešti  pod vedením Dr. Karola Thana prevedený chemický rozbor vody. Potvrdil, že prameň slanej vody obsahuje niektoré liečivé prvky, najmä jód a bróm, ktoré sa v minerálnych vodách vyskytujú zriedkavo. Prvý prameň jódovej vody bol pomenovaný menom Themis (bohyňa zákonného poriadku). Geológ a banský inžinier z Číža Artur Glos dal kopať ďalšie dve studne. V hĺbke 35 metrov sa našla slaná voda s vyšším obsahom jódu a brómu pre liečebné účely – prameň Hygiea, ktorý sa už viac ako 100 rokov využíva na pitnú kúru. Tretí prameň Neptún sa využíval na vaňové kúpele spolu s prameňom Themis.

Čížska liečivá voda

Liečivý prameň HYGIEA

Čížska liečivá voda patrí medzi unikáty, o čom svedčia aj tri zachovalé certifikáty kvality vody z Budapešti r. 1896, Bruselu r. 1987 a najvzácnejší zo svetovej výstavy v St.Luis USA r. 1904. Celková mineralizácia vody z prameňa Hygiea je 11 318 mg/l, čím sa zaraďuje medzi vody silne mineralizované. Zložením je to jódovo - brómová, sodno-chlórová hypotonická voda s teplotou 14 ºC a pH 7,3. Prameň Hygiea je využívaný na pitné kúry a inhaláciu.

Prameň BČ 5

Jedná sa o veľmi vysoko mineralizovanú chloridovo-sodnú železnatú vodu so zvýšeným obsahom bóru a lítia. Voda je slabo alkalická, hypertonická s teplotou 11,9 ºC a pH 7,48. Celková mineralizácia je 30 019 mg/l, z toho obsah jodidov 93,75 mg/l. Využíva sa len na vonkajšiu balneoterapiu.

Balneoterapia